Diabetes mellitus a Ibn Sina známy ako Avicena
Autoři:
Andrea Bukovská 1,2
Působiště autorů:
Nemocničná lekáreň UN, Martin
1; Diabetologické edukačné centrum I. internej kliniky JLF UK a UN, Martin, prednosta prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc., FRCP Edin
2
Vyšlo v časopise:
Forum Diab 2013; 2(3): 208
Kategorie:
Z histórie diabetológie
Avicenna (Abu Ali al-Husayn ibn Abd Allah ibn Sina al-Balkhi ; asi *980–†1037) bol perzský astronóm, básnik, filozof, fyzik, politik, prírodovedec, učenec a vedec, ktorý je považovaný za otca modernej medicíny. Napísal 450 kníh, ktoré koncentrujú širokú škálu vedomostí najmä zo stredovekej filozofie a medicíny. Jeho najslávnejšia kniha napísaná okolo roku 1030 po arabsky Al-Kánún fi ttibb poznaná aj v latinskom preklade z 12. storočia ako Canon medicinae bola takmer päť storočí štandardnou lekárskou učebnicou na mnohých európskych univerzitách. Zhrnul v nej všetky vedomosti arabskej, byzantskej, gréckej, indickej, perzskej a rímskej medicíny. Popísal všetky známe lekárske odbory, ale pozornosť venoval aj dietetike, fyzioterapii, kozmetike, pohybu, príprave liekov a spoločenskej výchove. V latinčine vyšla asi v tridsiatich vydaniach. Až v pätnástom storočí bol k textu knihy doplnený komentár. Zdravotný systém Avicenna založil na poznatkoch a tvrdeniach Claudia Galéna, ktoré šikovne skombinoval s aristotelovskou metafyzikou, ale aj arabskými a perzskými tradíciami. Avicenna zaviedol arabské pomenovanie cukrovky abdulab, čo znamenalo vodné koleso alebo zalkh et kuliah, čo znamenalo hnačku obličiek. Veľmi presne popísal jej príznaky, či už nadmerné močenie, nadmerný smäd a podvýživu, ale aj abnormálnu chuť k jedlu, furunkulózu, karbunkulózu, poruchu sexuálnych funkcií, psychické problémy, ale aj dokázateľnú sladkú chuť moča. Zaoberal sa aj diagnostikou a liečbou suchej a vlhkej diabetickej gangrény včítane komplikácií v zmysle amputácie a sepsy. Na liečbu cukrovky odporúčal emetiká a popíjanie čaju z bazy čiernej (Sambucus nigra), lipy malolistej (Tilia cordata) alebo vŕby bielej (Salix alba), u ktorých využíval sudorifické vlastnosti a popíjanie čaju zo senovky gréckej (Trigonella foenum-graecum) a kurkumy bielej (Curcuma zedoaria), u ktorých preukázal hypoglykemizujúce vlastnosti. Zakazoval používať lieky a potraviny s diuretickým účinkom. Pacientom odporúčal hipoterapiu s miernym trením o koňa. V neskorších štádiách choroby odporúčal iba vlažný kúpeľ a popíjanie aromatického vína. Ako prvý jasne rozlíšil úplavicu cukrovú a úplavicu močovú. V kapitole o obezite popísal nielen patofyziológiu, ale aj komplikácie obezity, včítane amenorey, infertility, náhlej cievnej mozgovej príhody a poruchy sexuálnych funkcií.
Mgr. Andrea Bukovská
bukovska@unm.sk
Diabetologické edukačné centrum I. internej kliniky JLF UK a UNM
www.unm.sk
Doručené do redakcie 19. augusta 2013
Zdroje
<http://www.wdl.org/en/item/4276/>.
<http://www.islamweb.net/emainpage/index.php?page=articles &id=136050>.
Mokáň M, Martinka E, Galajda P et al. Diabetes mellitus a vybrané metabolické ochorenia. P+M: Turany 2008. ISBN 978–80–969713–9-8.
Savona-Ventura C, Mogensen CE. History of Diabetes Mellitus. Elsevier Masson: Issy-les-Moulineaux Cedex 2009. ISBN 978–22–947–0990–6.
Švejnoha J. Vítězové nad cukrovkou. GEUM: Semily 1998. ISBN 80–86256–00–6.
Štítky
Diabetologie Endokrinologie Interní lékařstvíČlánek vyšel v časopise
Forum Diabetologicum
2013 Číslo 3
Nejčtenější v tomto čísle
- Diabetická retinopatia 3: Chirurgická liečba
- Diabetes mellitus a Ibn Sina známy ako Avicena
- Diabetes mellitus a glaukóm
- Liečba anti-VEGF u diabetika 1. typu: kazuistika